Na začiatku by mala byť dôvera, ochota a záujem klienta pracovať na svojom „probléme“. 

 

Na sedenie, či už ide o osobné alebo online, je potrebné, aby mal klient premyslenú tému, oblasť a situáciu (lekciu v živote), ktorú chce v rámci konštelácií riešiť. Ide teda o zámer, budúci stav, o ktorý sa klient usiluje a cieľom stretnutia je nájsť silu sa k tomuto cieľu postupne približovať.

 

Klient stručne popíše svoj „problém“, svoju tému a objedná sa na sedenie.

 

Samotné sedenie (terapeut – klient) je vzácny čas dôvery, odovzdania sa, pochopení, zmeny uhľu pohľadu, prijatia a púšťaní toho starého,
nefunkčného v našom živote.

 

Terapeut sa s klientom rozpráva, klient si postupne stavia svoj rodinný (pracovný) systém pomocou figúriek. Intuitívne stavia figúrky, ktoré ukazujú, ako to v živote „má“. Niekedy je pre klienta liečivé sa na rozostavenie len pozerať;  prijať, že to takto je – aj to je začiatok cesty.

 

Vzťah terapueta a klienta je dôverný, terapeut po rozostavení figúriek pomenúva klientovi, čo v rozostavení vidí a hľadajú spoločne, kde v rodine to zauzlenie začalo. Terapeut klienta nehodnotí, nesúdi, neposudzuje; iba pomenúva, čo vidí a čo jeho terapeutické ucho počuje.

 

V druhej časti sedenia terapeut sprevádza klienta, aby našiel vo svojom rodinnom systéme to zauzlenie, pochopil z nadhľadu, ale stále v sebe, prečo došlo k zauzleniu (inak sa to nedalo). Klient nahliada na toto zauzlenie z dospelej perspektívy a nie, ako keby bol stále dieťaťom. Pochopiť, prijať a dospieť. Terapeut klienta v tomto procese vedie dynamicky, pravdivo, láskavo, stále na ceste k cieľu.