Archív kategorií: Môj život v novej krajine

A bolo rozhodnuté!

Keby mi niekto povedal na vianoce v roku 2017 ,kedy sme ešte žili na Slovensku,že tie ďalšie strávim v cudzej krajine ako je Fínsko,tak neuverím.Vtedy som nemala ani pomyslenie, na také niečo.A o Fínsku úprimne,som vedela asi toľko ,že je v Európe niekde na severe.Ako sa hovorí ,,Človek mieni a život mení!“

Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo.V apríli 2018 dostal manžel/vtedy ešte môj partner/ponuku na prácu vo Fínsku.Samozrejme všetci vieme ,aké sú reálne platy u nás a hlavne na východe krajiny.Keď chcete niekde bývať ,musíte si uviazať hypotéku na krk,zaplatiť všetky poplatky ,k tomu máte školopovinné dieťa a hlavne musíte z niečoho aj žiť.Každý mesiac rátate a nevychádza vám to.
Pracovala som ,ako opatrovateľka seniorov.Plat žalostný,práca náročná.Nielen fyzicky,ale aj psychicky.Istoty do budúcnosti skoro žiadne.Všetci dobre vieme,v akom stave je náš sociálny,zdravotný systém a školstvo.A o politickej situácii?O tom nebudem ani písať.

Po tom, ako sme preverili serióznosť pracovnej agentúry ,ktorá prišla s ponukou ,manžel úspešne absolvoval pohovor a nerozmýšľal ani minútu,že by ponuku neprijal.Veď platové podmienky na hodinu boli 4 násobne vyššie ako u nás.Nástup do novej práve mal byť o necelý mesiac.

Po radosti z úspešného prijatia prišiel smútok a obava z odlúčenia. Hlavne išlo o našu dcéru,ktorá mala 7 rokov a bola prváčka.Vedel ,že neuvidí vyrastať svoje dieťa.Áno , dnešný svet je plný technológii na vysokej úrovni-skype,facebook,twiter……Ale fyzický kontakt a čas strávený s tým ,koho ľúbite vám to nenahradí.Začali sme sa pohrávať s myšlienkou,že pôjdem aj ja s dcérou.

Okolo mňa sa dialo veľa vecí ,ktoré ma utvrdzovali v tom ,že ani mňa v našej krajine nič nedrží.Je pravda ,že Slovensko milujem, ako rodnú krajinu a vždy budem .Milujem náš folklór,kuchyňu,prírodu. Nechávala som tu svoju staršiu dcéru.Je už plnoletá,samostatná a žije si svojím vlastným životom.Má náročné povolanie,pretože je stále na cestách.Nevideli sme sa niekedy aj mesiac a to sme bývali v rovnakom meste.Našla si svoju životnú lásku a nakoľko jej partner nieje zo Slovenska,je len otázka času ,kedy odíde.Nesnažím sa jej určovať cestu životom,riadim sa ,,Ži a nechaj žiť!“Samozrejme,keď treba poradiť ,usmerniť, tak konám.Ale snažím sa nekecať jej do života.Takže v odchode ,by som jej určite nebránila.
Bolo mi ľúto ,že stratím priateľov a moja matka mi nikdy neodpustí,že odídem preč. Veľmi som sa obávala o mladšiu dcéru.Vytrhnúť ju zo zabehnutého života,kde poznala ľudí ,mala školu ,kamarátov ,svoju izbu,svoj domov?Zároveň som vedela ,že ocko, jej bude veľmi chýbať.Majú spolu pekný vzťah.Kvôli nej, to bolo pre mňa ťažké rozhodnutie.Hlavu som mala plnú otázok a výčitiek.Urobím dobre?Čo nás čaká?Zvládneme to?Odpustia mi ?……

Napriek všetkému som sa rozhodla,že to vyskúšam.S istotou som vedela iba jedno.Bude to veľmi,veľmi ťažké!!!

MS