Univerzálne piškótové cesto

Jednoduché univerzálne piškótové cesto,ktoré zvládne aj začiatočníčka.Vyskúšala som veľa receptov,ale na toto cesto nedám dopustiť a pečiem ho už roky .Je vhodné ako na torty,tak i na zákusky.Nepotrebujete žiadnu váhu ,ani odmerku.Stačí nám klasická polievková lyžica.

Suroviny:

Vajcia /M,L/

Cukor

Vanilkový cukor

Olej

Voda

Prášok do pečiva

Polohrubá múka

/Kakao/

Postup:

Základom receptu je pomer,koľko dáme vajec ,toľko pridávame polievkových lyžíc cukru,vody,oleja.Pozor!!! múku ,pridávame dvojnásobok !!Dbajte na to,aby lyžice boli plné a pri cukre a múke mierne kopcovité.

Vyšľaháme si celé vajcia s cukrom a vanilkovým cukrom ,pekne do hustej peny.Pridáme vlažnú vodu a olej.Zľahka premiešame. Nakoniec múku a Pdp.Pekne všetko spojíme ,aby sme nemali hrudky.Ak pečieme čokoládovú piškótu ,jednu/dve/lyžice múky,nahradíme kakaom.Dáme na plech,alebo formy.Pečieme na 180 stupňov.Nezabudnite si rúru zapnúť skôr,aby sa vám predhriala!

Napríklad na piškótu do kruhovej formy, priemer 24-30 cm som piekla z 5 vajec .

Na klasický rozmer plechu som piekla tiež piškótu zo 4-5 vajec.

Na roládu som piekla piškótu z 3 vajec.

Pekné pečenie!!

MS

Jednoduchý domáci chleba.

Chleba je naša základná potravina.Bez neho ,si asi málokto vie predstaviť život.Ja som donútená piecť chleba doma,pretože nemám tú možnosť si kúpiť v obchode ten ,,Náš“.Osobne neholdujem chlebom baleným v sáčku a zatiaľ všetky ,ktoré sme vo Fínsku vyskúšali ,nám nechutili.Svojou sladkou chuťou,mi skôr pripomínajú vianočku,ako chlieb.Nie je to ten klasický ,dobrý chlebík s upečenou ,voňavou kôrkou.

Tento recept je naozaj jednoduchý a rýchly.A výsledok,stojí za to!!

Potrebujeme:

1 kg hladkej múky

1 sáčok sušeného droždia

2 PL soli

2 PL octu

650ml -800ml teplej vody

2 KL kmínu

Postup:

Múku preosejem na sitku,pridám sušené droždie,soľ,ocot,kmín a prilejem vodu.Všetko spolu zmiešam vareškou.Nemiesime!!!Ak je cesto veľmi tuhé, pridám ešte vodu.Nemalo by byť ,ale riedke.Nechám odpočívať cca hodinku ,hodinku a pol.Cesto vyklopím na dosku a vytvarujem bochník.Vtedy si zapnem rúru na 200 stupňov.Kým sa mi dobre zohreje rúra,cca 20 minút,bochník ešte nakysne.Preložím na plech urobím zárezy nožom,aby pri pečení nepraskol.Natriem slanou vodou a na vrch nasypem kmín,alebo ľubovoľné semienka podľa chuti.Pečiem na 200 stupňov cca 25 minút.

Prajem dobrú chuť!!

MS

A bolo rozhodnuté!

Keby mi niekto povedal na vianoce v roku 2017 ,kedy sme ešte žili na Slovensku,že tie ďalšie strávim v cudzej krajine ako je Fínsko,tak neuverím.Vtedy som nemala ani pomyslenie, na také niečo.A o Fínsku úprimne,som vedela asi toľko ,že je v Európe niekde na severe.Ako sa hovorí ,,Človek mieni a život mení!“

Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo.V apríli 2018 dostal manžel/vtedy ešte môj partner/ponuku na prácu vo Fínsku.Samozrejme všetci vieme ,aké sú reálne platy u nás a hlavne na východe krajiny.Keď chcete niekde bývať ,musíte si uviazať hypotéku na krk,zaplatiť všetky poplatky ,k tomu máte školopovinné dieťa a hlavne musíte z niečoho aj žiť.Každý mesiac rátate a nevychádza vám to.
Pracovala som ,ako opatrovateľka seniorov.Plat žalostný,práca náročná.Nielen fyzicky,ale aj psychicky.Istoty do budúcnosti skoro žiadne.Všetci dobre vieme,v akom stave je náš sociálny,zdravotný systém a školstvo.A o politickej situácii?O tom nebudem ani písať.

Po tom, ako sme preverili serióznosť pracovnej agentúry ,ktorá prišla s ponukou ,manžel úspešne absolvoval pohovor a nerozmýšľal ani minútu,že by ponuku neprijal.Veď platové podmienky na hodinu boli 4 násobne vyššie ako u nás.Nástup do novej práve mal byť o necelý mesiac.

Po radosti z úspešného prijatia prišiel smútok a obava z odlúčenia. Hlavne išlo o našu dcéru,ktorá mala 7 rokov a bola prváčka.Vedel ,že neuvidí vyrastať svoje dieťa.Áno , dnešný svet je plný technológii na vysokej úrovni-skype,facebook,twiter……Ale fyzický kontakt a čas strávený s tým ,koho ľúbite vám to nenahradí.Začali sme sa pohrávať s myšlienkou,že pôjdem aj ja s dcérou.

Okolo mňa sa dialo veľa vecí ,ktoré ma utvrdzovali v tom ,že ani mňa v našej krajine nič nedrží.Je pravda ,že Slovensko milujem, ako rodnú krajinu a vždy budem .Milujem náš folklór,kuchyňu,prírodu. Nechávala som tu svoju staršiu dcéru.Je už plnoletá,samostatná a žije si svojím vlastným životom.Má náročné povolanie,pretože je stále na cestách.Nevideli sme sa niekedy aj mesiac a to sme bývali v rovnakom meste.Našla si svoju životnú lásku a nakoľko jej partner nieje zo Slovenska,je len otázka času ,kedy odíde.Nesnažím sa jej určovať cestu životom,riadim sa ,,Ži a nechaj žiť!“Samozrejme,keď treba poradiť ,usmerniť, tak konám.Ale snažím sa nekecať jej do života.Takže v odchode ,by som jej určite nebránila.
Bolo mi ľúto ,že stratím priateľov a moja matka mi nikdy neodpustí,že odídem preč. Veľmi som sa obávala o mladšiu dcéru.Vytrhnúť ju zo zabehnutého života,kde poznala ľudí ,mala školu ,kamarátov ,svoju izbu,svoj domov?Zároveň som vedela ,že ocko, jej bude veľmi chýbať.Majú spolu pekný vzťah.Kvôli nej, to bolo pre mňa ťažké rozhodnutie.Hlavu som mala plnú otázok a výčitiek.Urobím dobre?Čo nás čaká?Zvládneme to?Odpustia mi ?……

Napriek všetkému som sa rozhodla,že to vyskúšam.S istotou som vedela iba jedno.Bude to veľmi,veľmi ťažké!!!

MS